Medzinárodné jazykové skúšky vs. maturita z cudzieho jazyka

Autor: Braňo Švec | 5.6.2013 o 17:55 | Karma článku: 9,11 | Prečítané:  1229x

Ministerstvo školstva chce stredoškolským študentom zakázať preukázať znalosť cudzieho jazyka medzinárodnými certifikátmi, ktoré v súčasnosti platia aj ako náhrada maturitnej skúšky. Zdôvodňuje to okrem iného tým, že ich validitu nie je možné kontrolovať zo strany štátu alebo že nie je možné objektívne porovnať výsledky žiakov v rámci populačného ročníka, inak povedané ministerským úradníkom kazia štatistiky.

 voorts.com

V súčasnosti majú študenti stredných škôl možnosť absolvovať medzinárodnú skúšku z cudzieho jazyka, ktorú im ich stredná škola môže uznať ako náhradu maturity. Na zvyšné predmety im teda zostane viac času na prípravu a zažijú menej stresu (nielen) v posledný týždeň svojho štúdia na strednej škole. Niektorí z nich sa rozhodnú pridať si ešte jeden predmet - to je zároveň jediná možnosť ako maturovať z piatich predmetov.

Po štúdiu na strednej škole im navyše zostane jeden nezanedbateľný bonus - medzinárodný jazykový certifikát zvučného mena, napríklad TOEFL, FCE, Goethe-Zertifikat alebo napríklad Štátna jazyková skúška.

Samozrejme, že akýkoľvek z týchto diplomov je na rozdiel od maturity na slovenskej strednej škole aj použiteľný v praxi. Okrem zamestnania využijú študenti jazykový diplom na vysokých školách v zahraničí, ktorý je podmienkou prijatia, alebo jednoducho ich jazková znalosť bude uznaná a nebudú musieť na VŠ znovu absolvovať predmety cudzí jazyk, ktoré sú na mnohých fakultách povinné a pre držiteľov jazykových diplomov by boli čistou stratou času.

Preto argumenty typu nepresné štatistiky na ministerstve alebo že štát nemá možnosť skontrolovať skúšky renomovaných celosvetových centier (!) sú absurdné. Všetci vieme, akú úroveň má výučba cudzích jazykov na slovenských stredných školách, a ako často vyzerá taká slovenská maturitná skúška. Preto nerozumiem, ako môže Ministerstvo školstva znepokojovať úroveň medzinárodných skúšok, ktoré bez výnimky študentov preveria zo všetkých štyroch jazykových zručností - čítanie, písanie, rozprávanie, počúvanie. Naozaj si nikto nemôže myslieť, že slovenskí úradníci pripravia kvalitnejšie testy ako napríklad britské univerzity. Tieto testy sú jednotné na celom svete a kým na maturitnej skúške stačí dosiahnuť 34% z testu a 26% zo slohu (tento navyše opravuje priamo škola), medzinárodné jazykové skúšky vyžadujú aspoň 50-60% podľa typu skúšky.

Vyšší počet študentov - absolventov jazykových skúšok poukazuje na vyššiu kvalitu výučby jazykov na danej strednej škole. Na druhej strane - keďže sa však skúšok zúčastňujú najmä lepší študenti z ročníka, škole to naozaj zhorší priemerný výsledok maturitných skúšok. A to je kameň úrazu pre niektorých riaditeľov škôl - dôležitejšie ako reálne vedomosti vlastných študentov sú pre nich štatistiky.

V súčasnosti, keď sa v EÚ snaží o prepojenie a štandardizovanie vzdelávania, naše ministerstvo sa chystá urobiť krok späť a v rámci hesla "Píšte všetci modrým perom" potrestať tých šikovných. Tak teda zrušme jeden z mála progresívnych prvkov v našom školstve, zrušme výbornú motiváciu našich študentov učiť sa cudzie jazyky na vyššej úrovni a nechajme maturity na odborníkov z ministerstva!

Autor je riaditeľ akreditovaného centra a jazykovej školy

 

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

DOMOV

Maďari si nemajú z čoho vyberať, preto prežíva Bugár

Maďarskí voliči sú čoraz apatickejší a hľadajú alternatívu.

KOMENTÁRE

Vyčerpá sa s Ficom III Bugárov kredit?

Most-Híd je taký baleťák na hrane.

TECH

Lysohlávky pomohli pacientom s rakovinou

Látka dokázala odhaliť pacientom nový zmysel života.


Už ste čítali?